Sedimentárne horniny

Sedimentárne horniny vznikajú nahromadením a spevnením úlomkov hornín, hromadením schránok organizmov alebo vyzrážaním z roztokov. Tieto procesy typicky prebiehajú priamo na zemskom povrchu, prípadne tesne pod ním. To vedie k tomu, že sedimentárne horniny síce tvoria iba približne 5 % zemskej kôry, avšak pokrývajú až 75 % zemského povrchu. Sedimentárne horniny sú teda najrozšírenejšie horniny na zemskom povrchu.

Všetky horniny, ktoré sú vystavené vplyvu vody, vetra a ďalších činiteľov, podliehajú zvetrávaniu. Takýto rozpad vedie k vzniku horninových úlomkov. Úlomky sú tvorené buď jednotlivými horninami, alebo ide iba o úlomky samostatných minerálov (Obr4). Opätovným spevnením úlomkov vznikajú úlomkovité (klastické) sedimentárne horniny. Môžeme ich rozdeliť podľa toho, aké veľké úlomky obsahujú. Ak sú úlomky väčšie ako 2 mm, hovoríme o zlepenci alebo brekcii (Obr5). Ak majú 0,05 až 2 mm, hovoríme o pieskovci. Ak sú častice ešte menšie, nazývame horninu prachovec. Ak majú častice veľkosť pod 0,005 mm, čo je prakticky neviditeľné voľným okom, vznikajú veľmi jemnozrnné horniny ako ílovce a ílovité bridlice (Obr6).

Ďalšiu skupinu sedimentárnych hornín predstavujú tie, ktoré vznikajú pri činnosti organizmov. V morskom prostredí dochádza k nahromadeniu ich tvrdých častí (schránok, kostier), čo po ich spevnení vedie k vzniku najčastejšie karbonátových hornín ako sú vápence a dolomity. Nahromadením a spevnením kremitých schránok vznikajú rohovce (silicity) (Obr7).

Medzi sedimentárne horniny zaraďujeme aj horniny, ktoré vznikajú vyzrážaním z chemických roztokov. Najznámejšími predstaviteľmi sú jaskynný sinter alebo travertín, nazývaný tiež sladkovodný vápenec (Obr8). Tieto horniny často vznikli relatívne nedávno a sú všeobecne charakteristické mladým vekom.