Horniny

Úvod TeóriaHorniny

Človek využíval horniny už od doby kamennej na výrobu kamenných nástrojov aj stavbu budov. Ťažba hornín je aj v dnešnej dobe nevyhnutná pre získavanie ekonomicky významných minerálov a kovov, ktoré sú nenahraditeľnou súčasťou moderných vecí ako sú autá, batérie, počítače alebo mobily. Technologický pokrok umožnil taktiež široké využitie človekom vytvorených „umelých hornín“, akými sú napríklad tehly alebo betón.

Hornina je prírodná tuhá látka, ktorá je tvorená viacerými minerálmi. Horniny tvoria zemskú kôru, ale aj väčšinu vnútra našej planéty (výnimkou je roztavené vonkajšie jadro). Veda, ktorá skúma horniny sa nazýva petrológia. Horniny identifikujeme na základe ich minerálneho zloženia a textúry, prípadne aj na základe ich chemického zloženia alebo procesu, ktorým vznikli.

Bežne rozlišujeme tri hlavné skupiny hornín podľa ich vzniku: vyvreté (magmatické), usadené (sedimentárne) a premenené (metamorfované). Magmatické horniny vznikajú tuhnutím magmy pod zemským povrchom alebo lávy na zemskom povrchu. Sedimentárne horniny vznikajú spevňovaním úlomkov zvetraných hornín alebo hromadením schránok morských organizmov. Metamorfované horniny vznikajú pod zemským povrchom premenou už existujúcich hornín vplyvom vysokých teplôt a tlakov. Vzťahy medzi týmito troma skupinami hornín sú často prezentované v takzvanom horninovom cykle.

Horninový cyklus (Obr. 1) pomáha uvedomiť si, že v priebehu dlhého geologické času (milióny rokov), sa hornina môže zmeniť z magmatickej na sedimentárnu a zo sedimentárnej alebo magmatickej na metamorfovanú. Roztavením akýchkoľvek hornín vo väčších hĺbkach dochádza k vzniku magmy a teda opätovne vznikajú ‚čerstvé‘ magmatické horniny.

 

Horninový cyklus

 Obr. 1. Horninový cyklus

 

 

 Úlohy: