Paleozoikum

Paleozoikum

Jednou z najpozoruhodnejších udalostí vo vývoji Zeme bola kambrická explózia. V priebehu niekoľkých desiatok miliónov rokov došlo k úžasnému rozrôzneniu dovtedy veľmi primitívneho života. Objavili sa komplexné živočíchy s mineralizovanými kostrami, ako sú hubky, ramenonožce, koraly, mäkkýše, ostnatokožce a článkonožce, prakticky všetky hlavné skupiny organizmov. V žiadnom prípade však nešlo o explóziu v pravom zmysle slova. Kambrická explózia zrejme trvala niekoľko desiatok miliónov rokov. V tomto období, teda asi pred 541 – 485 miliónmi rokov bol oxid uhličitý v atmosfére asi 15-krát vyšší ako dnes. Priemerná ročná teplota bola až okolo 50 °C, pričom v teplotných rozdieloch medzi pólmi a trópmi boli menšie rozdiely ako dnes. Vrstva ozónu, ktorá nás dnes chráni pred ultrafialovým žiarením vtedy ešte neexistovala, alebo bola príliš slabá, preto sa dlho predpokladalo, že kambrická súš bola pustá. Hladina svetového oceánu stúpla, oceán zalial veľké časti kontinentov a v novovzniknutých teplých plytkých moriach sa naskytlo veľa prázdneho priestoru na obsadenie novými typmi organizmov. 

Najznámejšou a zároveň najdôležitejšou skupinou živočíchov v kambriu, ale aj v celých prvohorách boli trilobity. Článkonožce s trojdielnym pancierom a zloženými očami. Ich fosílie sú miestami také časté, že sa trilobit stal ikonou paleontológie. Medzi najvýznamnejšie kambrické lokality s trilobitmi patrí aj český Barrandien, čo je oblasť medzi Prahou a Plzňou. Najslávnejším a najväčším živočíchom bol Anomalocaris. Bol aktívnym plavcom a na korisť pravdepodobne útočil zhora. Veľkosť a impozantný čeľustný aparát robili z tohto tvora vrcholového predátora kambrických morí.

V období ordoviku došlo k najvýraznejšiemu vzostupu života v histórii našej planéty. Morský život rozvíjal ohromným tempom, pričom došlo k najväčšiemu rozmachu morských ekosystémov. Vzniklo však iba málo nových typov živočíchov. Rozvoj života súvisel s veľkým rozšírením plytkomorských prostredí, ktoré umožnili rozvoj útesov a ich obyvateľov. Útesotvornými organizmami boli predovšetkým riasy, tabulátne koraly a machovky. Rozvíjali sa trilobity, lastúrniky, ostnatokožce (ježovky a hviezdovky), ale aj prvé rybovité stavovce. Bezčeľustnatce mali iba jednoduchý ústny otvor, ktorým nasávali z morského dna drobné organické zvyšky. Prednú časť ich tela kryl pancier z početných platničiek a  zadná bola pokrytá šupinami. Ordovik bol však predovšetkým vekom nautiloidných hlavonožcov. Niektoré z nich sa dokonca stali vrcholovými predátormi, pričom ordovické rody Endoceras a Cameroceras boli skutočnými prvohornými krakenmi. Ich pretiahnuté kužeľovité schránky dosahovali dĺžku niekoľkých metrov. Ďalšou dôležitou skupinou živočíchov, ktorá sa objavila v ordoviku boli graptolity. Koncom ordoviku došlo k zaľadneniu, ktoré zasiahlo aj oblasti nižších zemepisných šírok. Hladina svetového oceánu výrazne klesla, čo ovplyvnilo plytkovodné prostredia. Drastické zníženie teploty negatívne postihlo najmä tropickú faunu. Výsledkom bolo hromadné vymieranie, jedno z piatich najväčších v histórii života na našej planéte. Za obeť mu padla polovica všetkých dovtedy žijúcich druhov. Postihnuté boli najmä trilobity a ostnatokožce, ale vyhynuli aj mnohé koraly, ramenonožce a takisto aj bezčeľustnaté stavovce.

Po ordovickom zaľadnení došlo v silúre k výraznému otepleniu a rozvoju útesov. Na ich stavbe sa podieľali dnes už vyhynuté tabulátne koraly, riasy a stromatopory (vápenaté vrstvovité útvary). Toto prostredie poskytovalo domov množstvu organizmov, vrátane prisadnutých ľalioviek a ramenonožcov, ako aj pohyblivých trilobitov a ulitníkov. Okrem bezčeľustnatých stvaovcov sa v moriach objavili aj prvé čeľustnanté ryby ako akantody a panciernaté ryby. Neskôr sa objavili aj prvé lúčoplutvovce a takisto lalokoplutvové ryby.

Na začiatku silúru sa začala aj kolonizácia súše. Najstaršie rastliny majú až 440 miliónov rokov. Ide o rod Cooksonia. Tieto rastliny boli vysoké niekoľko centimetrov a boli obmedzené iba na vlhké miesta. Zo živočíchov sa na súš dostali aj inak vodné eurypteridy (tzv. vodné škorpióny), ktoré boli stále závislé na vodnom prostredí. Skutočne suchozemské článkonožce v silúre zastupovali prvé mnohonôžky, pavúkovce aj šťúry.

V období devónu klesá počet hlavonožcov s priamou schránkou a nastupujú špirálovite vinuté hlavonožce označované ako goniatity. Trilobity sú zriedkavé, mnohé skupiny postupne vymierajú. Prvý raz v histórii Zeme zastávajú stavovce významné postavenie. Ide predovšetkým o ryby, ktoré v devóne prejdú diverzifikáciou. Zo silúru pokračujú bezčeľustnaté aj panciernaté ryby - plakodermy. Najzaujímavejší z nich je rod Dunkleosteus, ktorého jedinec meral až 10 metrov a vážil toľko, čo dospelý slon. Jeho hrozivé čeľuste sa dokázali otvoriť za päťdesiatinu sekundy, čím sa do úst „nasala" akákoľvek korisť v blízkosti. Stisk čeľustí podľa všetkého dosahoval silu ako zahryznutie tyranosaura. Nastáva aj rozvoj dvojdyšných, lúčoplutvých a lalokoplutvých rýb, z ktorých sa vo vrchnom devóne vyvinuli najstaršie obojživelníky (stegocefaly). Obdobie devónu je často označované ako obdobie rýb. Na súši dominujú prevažne výtrusné rastliny, hlavne plavúne, prasličky a paprade, ktoré dosahujú stromovitý vzrast. Na Zemi sa objavujú prvé lesy.

Počas karbónu došlo k významnej zmene prostredia. V tomto období dosiahli masívny rozvoj stromové formy viacerých skupín rastlín nezávisle na sebe. V rozsiahlych močiaroch, ktoré pokrývali postupne sa rozširujúcu súš sa začali hromadiť organické sedimenty z rastlinnej drviny a  vznikli hrubé uhoľné sloje. Z vrchného karbónu pochádzajú aj prvé ihličnaté rastliny - rod Walchia. V tom čase dochádza k ďalšej významnej evolučnej udalosti. Živé tvory prvýkrát dobývajú vzduch. Objavuje sa krídlatý hmyz - šváby, pravážky s rozpätím  krídel až 75 cm a vo vrchnom karbóne aj prvé pravé vážky a podenky. Tetrapódy sa konečne oslobodili od vodného prostredia a presunuli sa výlučne na súš. Objavujú sa totiž plazy kladúce vajcia so škrupinou. Začína sa veľká výprava do vnútrozemia!

Permská fauna a flóra plynulo nadväzujú na karbónsku. V morskom prostredí nedochádza k výrazným zmenám. Na súši sa objavujú pokročilejšie plazy, lepšie prispôsobené životu na súši, ako napr. pelikosauridné plazy s hrebeňom na chrbte (prostriedok na reguláciu teploty), napr. Edaphosaurus. V perme nastala významná zmena vo flóre. V spodnom perme má flóra ešte karbónsky ráz s prevládajúcimi výtrusnými a papraďosemennými rastlinami; vo vrchnom perme začínajú prevažovať nahosemenné rastliny (Lebachia). Na konci permu dochádza k najväčšiemu hromadnému vymieraniu všetkých čias. Zo zemskéhopovrchu zmizlo zhruba 95 percent všetkých druhov. Hlavnými obeťami boli: posledné trilobity, koraly, rôzne skupiny cicavcovitých plazov, mnohé ostnatokožce, viaceré skupiny hmyzu. Príčinou boli pravdepodobne: masívna sopečná činnosť na Sibíri, zmena klímy, uvoľňovanie metánu z oceánskeho dna a spojenie kontinentov do jedného celku (Pangea).