História života na Zemi
História našej planéty je dlhá a bohatá. Ľudia však predstavujú len zlomok tohto času. Keby sme si predstavili celé trvanie našej planéty (asi 4,56 mld. rokov) ako 24 hodín, ľudstvo by existovalo menej ako minútu.
Ak by Zem vznikla tesne po polnoci (00:00), k vzniku Mesiaca došlo približne o 10minút neskôr. V skorých ranných hodinách (02:08 – 03:44) bola naša planéta bombardovaná obrovským množstvom meteoritov, čo malo za následok diferenciáciu zemského telesa a jej postupné ochladzovanie. Okolo deviatej hodiny ráno (09:04) sa objavili prvé baktérie produkujúce kyslík. Nadprodukcia cyanobaktérií však spôsobila tzv. veľkú kyslíkovú udalosť (alebo katastrofu), ku ktorej došlo približne o 10:41. Zvyšovanie množstva atmosférického kyslíka viedlo k zmene charakteru atmosféry. Prvé morské rastliny – zelené riasy sa objavili až o 18:40. Tesne po deviatej hodine večer (21:10) sa objavili v mori prvé trilobity, počas tzv. kambrickej explózie. Toto obdobie je tiež označované za začiatok fanerozoika. Potom mal už vývoj života rýchly spád. O 21:20 sa v mori objavili prvé ryby. Rastliny sa dostali na súš o 16 minút neskôr (21:36). Približne o 21:52 vo vzduchu lietal obrovský hmyz, ktorý o necelú hodinu neskôr (22:40) vymrel spolu s ďalšími skupinami živočíchov, počas najväčšieho vymierania v období permu. Permské vymieranie malo za následok objavenie sa prvých dinosaurov o 22:47 a o niečo neskôr aj prvých drobných cicavcov (22:56). 20 minút pred polnocou (23:40:48) na Zem dopadol veľký asteroid a pričinil sa o veľké vymieranie, ktoré si odniesli nielen dinosaury, ale napríklad aj morské hlavonožce - amonity. Po tejto katastrofe dostali šancu na rozvoj života cicavce. Rod Homo sa objavil o 23:59:12 a 4 sekundy pred polnocou už existoval človek podobný súčasnému (23:59:56).
Život vznikol v raných štádiách vývoja Zeme. Kolískou života bolo takmer isto more, vtedy ešte s nízkym stupňom salinity. Už Charles Darwin vyslovil myšlienku, že život sa objavil v teplom plytkom mori, ktorú označil ako “organickú polievku”. Oceány boli vtedy bohaté na organické zlúčeniny, čo viedlo k názoru, že chemickými reakciami medzi jednoduchými molekulami vznikol prvotný život. V súčasnosti sa presadzuje model vzniku života v blízkosti podmorských hydrotermálnych výverov. Najstaršie živé tvory na Zemi boli prokaryotické jednobunkovce - baktérie a sinice, ktoré nemajú bunkové jadro (jadrová hmota je rozptýlená v cytoplazme), ktoré sú schopné adaptovať sa na veľmi nepriaznivé podmienky. Nálezy horúcich prameňov na dne oceánov potvrdili existenciu “chemosyntetických” baktérií, ktorých bunky sa reprodukujú bez slnečného svetla. Znášajú teplotu vyššiu ako 100 °C, prežívajú na minerálnych soliach rozpustených vo vriacej vode a patria k najprimitívnejšej známej skupine organizmov – archebaktériám. Nech už život vznikol podľa ktorejkoľvek teórie, je isté, že všetky dnešné organizmy majú spoločný základ.
Prvé primitívne organizmy sa objavili v oceánoch asi pred 4 miliardami rokov a potom sa život šíril a nadobúdal rozmanité formy, aj keď jeho evolučná cesta nebola zďaleka jednoduchá. Prostredie na Zemi sa neustále menilo. Sopečná činnosť, dopady meteoritov a klimatické zmeny znamenali pre život neraz ohrozenie a niekedy mali katastrofálne účinky. História života na našej planéte je z dlhodobého hľadiska poznamenaná množstvom takýchto kríz. Niektoré z nich spôsobili takmer úplný kolaps ekosystémov v globálnom meradle. Tie sa označujú ako hromadné vymierania. Vyhynutých druhov poznáme nepreberné množstvo a drvivá väčšina z nich pochopiteľne vyhynula skôr, ako sa človek vôbec na scéne objavil. Holým faktom teda je, že druhy organizmov zanikajú podobne ako napríklad civilizácie. V tomto svetle je dôležité podotknúť, že zánik je pre existenciu druhov rovnako dôležitý ako zrod. Umožňuje rast novej generácie a v konečnom dôsledku zvýšenie pravdepodobnosti prežitia druhu ako takého. Vyhynuté živočíchy sa nám zachovali v horninovom zázname v podobe skamenelín (fosílií). Na základe toho bola minulosť Zeme rozdelená na niekoľko časových úsekov, počas ktorých sa udiali veľké zmeny v biodiverzite.
Úlohy:
- Kedy to žilo?
- Vyrob si vlastnú fosíliu