Čo všetko si má (a musí) geológ všímať v teréne
Jednou zo základných úloh geológie je na základe terénnych túr zostaviť geologickú mapu určitého územia. Ide o to, správne rozlíšiť rôzne druhy hornín (magmatické, sedimentárne, metamorfované) a aj geologické štruktúry ako napríklad zlomy. Správny geológ musí mať okrem kondičky aj rôznu výbavu, ktorá mu uľahčí prácu v teréne. Heslom geológie je „MENTE ET MALLEO“, čo v preklade znamená „Mysľou a kladivom“. Z toho jednoznačne vyplýva, že základným atribútom geológa je práve kladivo (obr. 1). Atmosférické podmienky zapríčiňujú, že horniny a minerály sa na povrchu pokryjú „šupkou“ oxidačných produktov a nadobudnú tak falošné sfarbenie. Kladivom rozbíjame horniny a minerály, aby sme videli, ako taký kameň vyzerá vnútri – teda vidíme jeho prirodzené sfarbenie a štruktúru. Geologické kladivá môžu byť rôzne – od menších, „hodinárskych“ na jemnú a fajnovú robotu po niekoľkokilové „pucky“ na rozbíjanie veľkých a húževnatých balvanov. Vhodným doplnkom na rozpojovanie hornín sú aj dláta. Na detailnejšie štúdium hornín a minerálov je vhodné mať v teréne lupu, najlepšie zväčšujúcu 8 až 10 x.
Kde však vlastne možno najlepšie pozorovať horniny? V našich zemepisných šírkach máme pomerne bujnú vegetáciu, inými slovami veľká časť terénu je zalesnená, alebo zatrávnená. Horniny tak musíme vyhľadávať v odkryvoch. Poznáme prirodzené odkryvy (skalné bralá, doliny a kaňony riečnych tokov) a umelé odkryvy (kameňolomy, ústia banských prác, samotné banské práce, zárezy lesných ciest).
Čo však urobiť ak sa nachádzame v plochom, zatrávnenom teréne s veľkou hrúbkou pôdy? Neostáva nič iné, len zobrať krompáč a poľnú lopatku a začať vykopávať sondy. To je robota pomerne zdĺhavá a niekedy aj namáhavá. Našťastie, geológ má malého kamaráta-pomocníčka, ktorý mu takúto robotu ušetrí. Je ním obyčajný krt, ktorého prácu každý pozná. Pri vychádzaní z hĺbky na povrch krt vyrýva a tlačí pred sebou okrem hliny aj drobné úlomky hornín. Na lúkach sa teda stačí prehrabávať v krtincoch a všímať si aké druhy hornín krt vyniesol („krtincová geológia“).
Podľa charakteru krajiny a predpokladaného výskytu vhodných odkryvov si potom naplánujeme mapovacie túry. Geológ si svoje zistenia, merania geologickým kompasom a poznatky zapisuje do zápisníka a do mapy zakresľuje rozličné typy hornín a geologické štruktúry. Preto je potrebné so sebou mať, pero, ceruzku, pastelky a gumu.
Každý vhodný odkryv označíme v mape a zapíšeme si o ňom údaje do terénneho denníku (dokumentačný bod). Každý dokuentačný bod by mal obsahovať nasledovné náležitosti:
1. číslo (názov, resp. označenie) odkryvu
2. geografická poloha - GPS (súradnice), slovne napríklad: 200 m Sz od Korytnice, 20 m V od kóty 954 (rázcestie lesných ciest), pravý svah doliny Korytnického potoka (polohu svahov označujeme v smere toku, resp. spádnice doliny), nadmorská výška 960 m.
3. charakter odkryvu (zárez cesty, skalné bralo, suť, kameňolom, ústie štôlne, koryto potoka...), uviesť aj rozmery.
4. petrografia - určenie hornín, farba, textúra, zrnitosť, charakteristické minerály.
5. tektonické pomery zlomov, puklín, úložné pomery sedimentárnych hornín mineralizovaných žíl.
6. poznámky.
7. skica/fotografia odkryvu (aj s vyznačením prípadných odobratých vzoriek). Niekedy je obyčajná, rukou kreslená skica lepšia ako fotografia, na ktorej môžu zanikať detaily.
Pri práci v teréne musíme byť opatrní a predchádzať úrazom, zvlášť v náročnom, členitom teréne. Dôležité je aj to, aby sme sa nestratili - vždy presne musíme vedieť kde sa v skutočnosti nachádzame zaznačiť na mape. V dnešnej dobe GPS prístrojov to nie je problém, ale treba pamätať na to, že aj prístroj sa môže pokaziť, či rozbiť. Neodmysliteľnou vlastnosťou mapujúceho geológa je teda aj dobrý orientačný zmysel.
Pri geologickom mapovaní je dôležité aby sme v určenej oblasti mali čo najhustejšiu sieť dokumentačných bodov na 1 km2. Výhodné je to pri skresľovaní geologickej mapy, pretože máme k dispozícii detailnejší obraz geologickej stavby územia a tým hodnovernejšie dokážeme kresliť geologické štruktúry, či plochy jednotlivých druhov hornín a kontakty medzi nimi. Takýmto spôsobom sa čo najbližšie priblížime reálnej situácii v prírode. Je potrebné si však uvedomiť, že kreslenie geologickej mapy je svojim spôsobom individuálne – každý človek môže zistenú situáciu interpretovať rovnako, ale aj viac-menej odlišne.