Ako pripraviť a viesť geologické exkurzie

Pri plánovaní geologickej exkurzie si treba najprv postupnom slede napísať lokality, ktoré budú navštívené. Pri základnej geologickej orientácii (stratigrafické zaradenie lokalít, petrografia, tektonika, paleontologický materiál) dobre poslúži generálna geologická mapa 1:200 00. Je dôležité zabezpečiť dopravu (odchody vlakov, autobusov, rezervovanie miest vo vlaku a pod.). Pred cestou autobusom premyslieť, ako najúčelnejšie kombinovať lokality vzhľadom na miesto ubytovania, obedy a pod. Načrtnutú trasu treba vopred prejsť, skontrolovať kvôli časovému odhadu exkurzie. Pri autobusovom zájazde je výhodne robiť si časové záznamy, ktoré môžu poslúžiť pri opakovaní o rok. Nakoniec je možné vynechať niektoré lokality, veď niekedy menej znamená viac. Lokality v bližšom okolí treba skontrolovať tesne pred exkurziou. V mäkkých horninách sa neraz môže za rok inštruktívne odkryv zmeniť na zanesený. Bohatá rudná halda môže byť o pár rokov vyzbieraná, miesto odkryvu zastavané budovami, cesty preložené. Postupom ťažby v kameňolome sa rýchle mení jeho obraz; niektoré súvrstvie zmizne, iné sa obnaží. Názorné ukážky hornín, skamenelín, minerálov si možno odložiť na vhodné miesto, lebo s veľkým počtom žiakov nebude čas ani šťastie ich nájsť. Treba si rozmyslieť, čo bude žiakom zadané zaznačiť si do zápisníkov, nech si skúsia sami načrtnúť profil kameňolomu a pod. Ak ide o väčší kameňolom, cementáreň, tehelňu, úpravňu banského podniku a pod., treba si vopred vyžiadať povolenie vstupu. Pre takéto účely, ako aj pre iné organizačné záležitosti, treba mať v niekoľkých exemplároch zoznam účastníkov. Pri príchode do činného kameňolomu je nutné sa zahlásiť kvôli bezpečnosti (doba odstrelu). Niekedy organizácia ponúkne vlastného sprievodcu, ktorý často vysvetľuje príliš detailne a nerešpektuje vymedzené časové možnosti exkurzie. Taktiež treba rátať s tým, že do závodov v neskorých popoludňajších hodinách už nie je možný vstup. To platí aj o múzeách a jaskyniach, kde je vhodné si zistiť otváracie hodiny. Žiaci si na exkurziu z geologickej výzbroje berú kladivká, pevné igelitové vrecká, zápisníky. Treba vziať aspoň jeden geologický kompas, výškomer, geologickú mapu okolia, kyselinu fluorovodíkovú, dlátko, škatuľku a vatu na krehkejšie skameneliny a kryštáliky, noviny na balenie väčších kusov. Ak sa ide vlastným autobusom, môžu sa zobrať aj debničky na vzorky.Pri exkurzii autobusom je možné pripraviť si program na pekné počasie s dlhšími túrami a profilmi, ktoré po viachodinovej jazde v autobuse osviežia, ale ja program pre prípadné daždivé počasie s viacerými zastávkami len s krátkym vystúpením na lokalite, s návštevou jaskýň, prípadne múzea.
Na exkurzii si treba uvedomiť nerovnaké podmienky. Nevysvetľovať pri hluku motora, v cementárni pri drvičoch, v kameňolome blízko šramačky a žeriavu, kde nikto nebude rozumieť, ani v úpravni, kde sa nezmestia všetci na jedno miesto. V takýchto prípadoch je vhodné vysvetľovať vopred, ešte pred vstupom do objektu a vnútri na spomenuté veci len heslovito poukázať. Pri vysvetľovaní je dobré postaviť sa na vyvýšené miesto, žiakov mať pod sebou v polkruhu. Keď ukazujeme mapu a profily, dáme ich podržať dvom žiakom, alebo ich oprieť o strmší svah, pod ktorým žiaci stoja. Stratigrafické termíny často dopĺňať údajmi absolútneho veku, čo pomôže text lepšie ilustrovať a oživí predstavivosť žiakov. Treba dbať na bezpečnosť najmä pri používaní kladiviek. Na veľkom úlomku alebo prečnievajúcej hrane skalného odkryvu ukázať správny úder tupým koncom kladivka, odhadnúť, kam úlomok odletí, či tam nikto nestojí. Pri práci s kladivkami nesmú žiaci stáť blízko seba, aby prípadné úlomky horniny neporanili suseda. Nechodiť pod previsnuté nedávno odstrelené steny, kde najmä po daždi nastáva samovoľné zliezanie a padanie kameňov. Nedovoliť žiakom šplhať sa na steny kameňolomov. Pri túre sa vyhýbať strmým skalným stenám, upozorňovať na exponované miesta. Na ovládanie väčšieho počtu účastníkov exkurzie je výhodné používať píšťalku, inak dochádza ku strate času zhromažďovaním roztratených žiakov. Nenápadne učiť žiakov, ako sa správať v prírode: očistiť stopy po obedňajšom odpočinku - papiere a pod., neničiť, nelámať, neplašiť zver hulákaním.  Usilovať sa priniesť z exkurzie materiál na obohatenie školských zbierok. V tomto pomôžu nielen kameňolomy a odkryvy, ale aj staveniská alebo blízkosť železničnej trate. Je zvykom vzorky hornín opracovať do tvaru tehličky (formát asi 9x12x3 cm). Označíme ich etiketami hneď na mieste. Na etikete má byť: názov objektu (hornina, skamenelina, minerál), údaj o veku, prípadne tektonickej jednotky, presné označenie lokality, meno zberateľa a dátum (napr. lumachelový vápenec, rét križňanského príkrovu, Valaská Belá "U Hýrešky", Strážovské vrchy, zbieral Jožko Mrkvička, 15. 5. 2004). Žiaci by mali pochopiť, že kladivko je predovšetkým na to, aby získali vzorku čerstvej horniny, aby odklepnutím odstránili z nej zvetrávacie povlaky (hnedé od malého obsahu hydroxidov, čierne od malého obsahu kysličníkov mangánu, porasty lišajníkov a pod. Upozorniť ich na vyvetrávanie skamenelín na odkryvoch a upozorniť, že toto prírodné vypreparovanie je spôsobené tým, že jemnozrnný kalcit medzernej kalovej hmoty sa rozpúšťa rýchlejšie ako hrubozrnný kalcitový agregát schránok. Vzorka so skamenelinou sa opracúva tak, že položíme na skamenelinu palec (pozor na prst!). Pri hľadaní skamenelín v bridliciach rozlupujeme bridlice tenším koncom kladivka. Žiakov podporovať v zbieraní a vymieňaní skamenelín, minerálov a hornín. Veľa hornín netreba hľadať ďaleko. V blízkosti každej školy sú budovy obložené dekoračnými kameňmi, žiaci chodia každodenne do školy a zo školy po kamennej dlažbe, okolo pomníkov, okolo hromady štrku. Ponúka sa tak hotová petrografická zbierka, ktorú skúsení učitelia dobre využívajú. Najviac ukážok snáď poskytujú náhrobné kamene na cintorínoch. Pri meraní kompasom je vhodné na vrstevnú plochu vopred kriedou nakresliť aspoň na dvoch miestach smer a sklon, tak ako je vyjadrený značkou na mape. Keď žiaci opakujú meranie po učiteľovi, je lepšie dbať na to, aby kompas neprikladali presne na to isté miesto, aby bolo viditeľné, či správne pochopili. Výsledok potom zaznamenať napr. do turistickej alebo inej mapy okolia. Učiteľ musí dávať pozor, nedal nesprávnu informáciu a vyhol sa mylnej interpretácii, pretože úlomky hornín bývajú činnosťou ľudí značne pomiešané. V okolí ciest, železníc, vodných tokov je roztrúsených veľa hornín, ktoré sa použili na násypy a reguláciu. Kamene na kóty bývajú často vytesané z hornín, ktoré sa široko-ďaleko nevyskytujú (napr. z travertínu, ryolitu). Veľmi často sa vyskytujú tzv. "dendrity" - výkvety kysličníkov mangánu v podobe miniatúrnych stromčekov, ktoré neodborník interpretuje ako odtlačky rastlín. Pritom stačí kladivkom spraviť na povrchu čiaru a stopa sa sfarbí od riasovej zložky lišajníka na zeleno. Krátko po exkurzii je dobré usporiadať za spolupráce žiakov malú výstavku. Budú na nej horniny, minerály, kryštály a skameneliny. Vhodné je priložiť náčrt trasy s jednotlivými lokalitami, jednoduchý prierez územím, náčrt úložných pomerov v kameňolome. Ak bola navštívená cementáreň, bude tu stručný opis technologického postupu, vzorky surovín, slinku a pod. Výstavku je výborné doplniť fotografiami z exkurzie. Ak niektorí žiaci ľutujú, že sa exkurzie nezúčastnili, je to dôkaz, že zámer sa vydaril. Vzbudiť záujem o geológiu a byť hrdí na výsledky svojej práce.